Istória Instituto Nacional de Combate ao HIV–SIDA — INCSIDA, I.P.
Istória Instituto Nasionál de Kombate ao HIV–SIDA — INCSIDA, I.P.
Instituto Nasionál de Kombate ao HIV–SIDA, abreviadamente INCSIDA, I.P., mak instituisaun públika Timor-Leste nian ne’ebé iha responsabilidade atu define, koordena no apoia implementasaun estratéjia nasionál no planu asaun sira ba prevensaun no kombate HIV–SIDA.
- Inísiu resposta nasionál — 2003
Istória INCSIDA hahú husi esforsu Governu Timor-Leste nian atu kria mekanizmu nasionál ba resposta kontra HIV–SIDA. Iha 2003, I Governu Konstitusionál nomeia Prezidente ida ba Komisaun Nasionál de Luta Kontra SIDA. Komisaun ne’e funsiona hanesan órgaun independente atu koordena atividade multissetoriál sira entre Governu, saúde, edukasaun, sosiedade sivíl no parseiru sira. https://www.mj.gov.tl/jornal/public/docs/2021/serie_1/SERIE_I_NO_2_B.pdf
- Kriasaun CNCS-TL — 2013
Iha 27 Novembru 2013, liuhosi Dekretu-Lei Nú. 13/2013, Governu kria formalmente Komisaun Nasionál de Kombate ao HIV-SIDA de Timor-Leste — CNCS-TL. CNCS-TL substitui Komisaun Nasionál de Luta Kontra SIDA no simu nia direitu, obrigasaun no patrimóniu.
Objetivu prinsipal CNCS-TL mak koordena resposta multissetoriál no implementa Estratéjia Nasionál de Kombate ao HIV–SIDA. https://www.mj.gov.tl/jornal/public/docs/2013/traducao/Traducao_DL_Comissao_Nacional_combate_HIV_SIDA.pdf
Maibé, tuir avaliasaun ne’ebé hakerek iha lejislasaun posterior, estrutura orgánika no modelu funsionamentu CNCS-TL seidauk suficientemente efikás no efisiente. Tanba ne’e, Governu konsidera importante atu reforma instituisaun ne’e no fó natureza jurídika, autonomia no estrutura ne’ebé klaru liután. https://www.mj.gov.tl/jornal/public/docs/2021/serie_1/SERIE_I_NO_2_B.pdf
- Desizaun atu kria INCSIDA — 2020
Iha 20 Novembru 2020, Konsellu Ministrus aprova projetu Dekretu-Lei atu kria Instituto Nasionál de Kombate ao HIV–SIDA, I.P. no aprova mos nia estatutu.
Kriasaun institutu foun ne’e nia objetivu mak:
- klarifika instituisaun nia natureza jurídika;
- kria estrutura simples no funsionál;
- haforsa koordenasaun nasionál;
- garante partisipasaun departamentu governamentál no organizasaun sosiedade sivíl sira.
https://timor-leste.gov.tl/?lang=pt&p=26122
- Kriasaun legál INCSIDA — 2021
INCSIDA estabelese oficialmente liuhosi Dekretu-Lei Nú. 2/2021, loron 11 Janeiru 2021. Diploma ne’e tama iha vigor iha loron tuirmai hafoin publikasaun.
Tuir lei, INCSIDA mak institutu públiku ida ne’ebé:
- integra administrasaun indireta Estadu;
- iha personalidade jurídika;
- iha autonomia administrativa no finanseira;
- iha patrimóniu rasik;
- nia sede iha Díli;
- bele hala’o atividade iha territóriu nasionál tomak, inklui munisípiu sira no RAEOA.
https://www.mj.gov.tl/jornal/public/docs/2021/serie_1/SERIE_I_NO_2_B.pdf
INCSIDA sucede diretamente ba CNCS-TL, signifika katak direitu, obrigasaun, responsabilidade no patrimóniu CNCS-TL nian transfere ba institutu foun. Dekretu-Lei Nú. 13/2013 ne’ebé kria CNCS-TL mos revoga. https://www.mj.gov.tl/jornal/public/docs/2021/serie_1/SERIE_I_NO_2_B.pdf
Atu organiza prosesu mudansa, lei kria Komisaun Instaladora, ho prazu máximu loron 90 atu prepara regulamentu internu, kuadru funsionáriu, orsamentu, planu aprovizionamentu no atividade transisaun sira. https://www.mj.gov.tl/jornal/public/docs/2021/serie_1/SERIE_I_NO_2_B.pdf
- Mandatu no responsabilidade
INCSIDA nia mandatu boot mak define, koordena no apoia implementasaun estratéjia nasionál no planu asaun ba kombate HIV–SIDA. Nia responsabilidade inklui:
- dezenvolve no revee polítika nasionál kona-ba HIV–SIDA;
- prepara planu estratéjiku no planu asaun;
- promove prevensaun no edukasaun públika;
- luta kontra estigma no diskriminasaun ba ema ne’ebé moris ho HIV;
- mobiliza rekursu finanseiru;
- apoia instituisaun Estadu no organizasaun naun-governamentál;
- monitoriza progresu no apresenta relatóriu anuál;
- dezenvolve kapasidade rekursu umanu.
https://www.mj.gov.tl/jornal/public/docs/2021/serie_1/SERIE_I_NO_2_B.pdf
Órgaun prinsipál INCSIDA nian mak Prezidente, Fiskál Úniku no Konsellu Konsultivu.
- Dezenvolvimentu lideransa
Iha Dezembru 2021, Atanásio de Jesus nomeadu hanesan Prezidente INCSIDA ba mandatu tinan haat.
Iha mudansa estrutura IX Governu Konstitusionál, superintendénsia INCSIDA pasa ba Ministru Koordenadór Asuntus Sosiál. Iha Setembru 2023, Atanásio de Jesus hetan exonerasaun no Daniel Marçal nomeadu ba kargu Prezidente INCSIDA ba períodu tinan haat.
https://www.mj.gov.tl/jornal/public/docs/2023/serie_2/SERIE_II_NO_37.pdf
- Planu Estratéjiku Nasionál
Iha 1 Dezembru 2023, INCSIDA lansa nia Planu Estratéjiku Nasionál dahuluk, ne’ebé dezenvolve ho apoiu UNFPA no kontribuisaun husi instituisaun governamentál, organizasaun naun-governamentál no parseiru sira.
Planu ne’e orienta atividade ba períodu 2024–2028, ho objetivu atu haforsa INCSIDA hanesan órgaun koordenadór, aumenta prevensaun HIV no hamenus impaktu HIV–SIDA iha Timor-Leste. https://timor-leste.unfpa.org/en/news/launch-unfpa-supported-national-strategic-plan-incsida-historic-milestone-timor-lestes-fight
Konkluzaun
INCSIDA, I.P. mak rezultadu husi prosesu naruk resposta nasionál ba HIV–SIDA: hahú husi komisaun independente iha 2003, transforma ba CNCS-TL iha 2013, no ikusmai sai institutu públiku ho autonomia iha 2021. Kriasaun INCSIDA reprezenta esforsu Estadu atu halo koordenasaun ne’ebé forte liután entre saúde, área sosiál, edukasaun, sosiedade sivíl no parseiru dezenvolvimentu, hodi prevene transmisáun HIV, apoia ema ne’ebé moris ho HIV no kombate estigma no diskriminasaun.





